Kniha je moja láska

Jane Austenová patrí k mojim obľúbeným autorom a nikdy by som nepohrdla knižkou od nej. Preto som sa veľmi potešila, keď som si pod vianočným stromčekom našla túto útlu knižku. Nechcem sa o nej veľa rozpisovať a pravdupovediac ani neviem, čo by som vám o nej povedala, aby som ju riblížila čo najvernejšie a nezaujato. Autorka je známa a uznávaná hlavne vďaka svojim majstrovským opisom a vykreslením charakterov postáv, ktoré sršia humorom a vtipnými poznámkami k jednotlivým udalostiam v deji. Z tohto hľadiska musím povedať, že nesklamala, naozaj som mala pocit, že vševediaci rozprávač. ktorého nám poskytla, nás bezpečne zaviedol do každého vzťahu, klebety, prostredia, minulosti... jednoducho, boli sme informovaní. Takže v tomto smere jej naozaj nemám čo vytknúť. Jemné vtipné postrehy z každodenného života na anglickom vidieku naozaj oceňujem a nakoľko ide o posledný dokončený román tejto autorky, som rada, že knižku vlastním, a to práve v okrasnom vydaní od vydavateľstva Slovart.

Po dlhom čase som sa rozhodla znova sa pustiť do formátu, ktorý sa vám tak veľmi páčil. Opäť som zhrnula päť najkrajších výrokov z kníh, ktoré som mala možnosť prečítať a ukázať vám, čo som si z diel odniesla. Znova vám priblížim, ako som výrok pochopila ja a ako sa dá aplikovať na život. 1. NEZMAZATEĽNÝ DOJEM (Tamera Alexanderová) ,,Tak, ako hotový obraz pozostáva zo stoviek ťahov štetcom, človeka tvoria životné skúsenosti, tak dobré ako i zlé. A bez znalosti toho, čo človek prežil, nie je možné opravdivo ho spoznať a prijať takého, aký je." -veľakrát odsúdime človeka za jeho správanie. Nepáči sa nám, čo hovorí, ako sa správa k ostatným a aké má názory. Často to zohráva úlohu v našom vnímaní toho človeka. Lenže nie vždy toho dotyčného aj naozaj spoznáme. Vieme vôbec, čo ho donútilo správať sa tak, ako sa správa? Neobťažujeme sa zoznámiť sa s ním a dozvedieť sa o ňom pravdu. Len vtedy, keď zistíme, aké životné skúsenosti tvoria jeho život, tak až vtedy ho naozaj môžem

Pamätám si na povinnú literatúru na základnej škole. Akonáhle sme dostali zadanie, vždy nás ako prvé zaujímalo, či je kniha hrubá alebo tenká. Čím menej strán mala, tým to bolo pre nás lepšie, pretože sme sa príprave do školy nemuseli venovať dlho. Najčastejšie sa z tejto skutočnosti tešili chlapci, ktorí nakoniec aj tak tú knihu ani len nechytili do ruky a potom očakávali, že im obsah vyklopíme len tak. Rovnaký štandard sa udržiaval aj na strednej. Tam sa dokonca stávalo, že knihu neprečítal ani len ten, kto ju mal za úlohu pre ostatných spracovať. Na vysokej už s týmto problém nebol, pretože ten, kto si ukážku neprečítal, pohorel na seminári a ani tam nemusel chodiť, lebo vyučujúci hneď vedel, kto sa ani neobťažoval si dielo z knižnice vyzdvihnúť. A tam sme pri tom veľkom množstve povinnej literatúry boli vďační za každú stranu, ktorá sa v knihe nenachádzala. A ako je to so mnou teraz? Teraz som rada, že mám pred sebou dlhý predlhý román, pri ktorom strávim aj dva týždne, k

Hľadaním toho pravého sa zaoberá väčšina žien a nie každej sa to podarí. Keď už pána dokonalého nájde, všemožne sa ho snaží udržať. Aj ja sa pre svojho manžela stále krášlim, aby nemal pocit, že som voči jeho záujmu ľahostajná. Lenže často vo vzťahoch vzniká aj opačný problém. Niekedy je to tak, že o dotyčného človeka nemáte záujem a ak to z jeho strany nie je také isté, radi by ste sa jeho pozornosti zbavili. Presne som vedela, do čoho idem, keď som si prečítala anotáciu na prebale knihy. Musím sa priznať, že ma dielo ktovieako neoslovilo. Teda, niežeby to bola vyslovene nuda alebo som tam nenašla nič zaujímavé, ale dej bol veľmi predvídateľný. Vedela som, ako to skončí, nenašla som tam nič prekvapujúce, žiaden nečakaný obrat ani nič podobné. Trochu mi tam prekážala poverčivosť či mágia, ale je to súčasť života postáv a zohráva to svoju úlohu. V podstate šlo o tradičnú americkú romantickú komédiu. Takto si predstavujem film v sobotu poobede alebo pri vianočnom stromčeku. Všimla

Byť obklopený knihami je niečo, o čom sníva každý knihomoľ. Uvedomujem si, že náš život sa neskladá len z príbehov, ktoré si v knihách prečítame, ale predovšetkým o našich reálnych činoch a nemôžem si každý deň dovoliť stráviť celý v knižnici či v obývačke s knihou a kávou. Starostlivosť o domácnosť, prácu a záujem o moju rodinu, priateľov či známych jednoducho nemôžem odignorovať len kvôli mojej záľube. Napriek tomu som rada, keď si nájdem chvíľku len pre seba, utiahnem sa niekam s knihou a ponorím sa do nového príbehu. V našej domácej knižnici sa toho nenachádza veľa. Na jednej strane sa snažíme šetriť priestor, na druhej strane peniaze, preto sme do nášho domova vniesli minimalizmus, ktorý sa snažíme dodržiavať, a tak je návšteva knižnice mojou povinnou jazdou aspoň raz za dva týždne. Priznávam, že v našej žilinskej knižnici je stále niečo nové, spestruje sa prostredie a vymýšľajú sa rôzne aktivity, no stále mám v hlave nejaké tie cestovateľské sny spojené práve s miestom požičiav

Ako som na tomto blogu už veľakrát spomínala, mám rada historické romány a ľúbostné príbehy typu Jane Austenová alebo sestry Br önteové... Takisto veľmi inklinujem k svetovému realizmu. Preto, keď som držala v knižnici túto knižku v ruke, vedela som, že sa mi bude páčiť. Príbeh je naozaj nenáročný. Zachytáva vzťahy mužov a žien v Anglicku so zameraním sa na slušné správanie a dodržiavanie etikety. Celý dej sa začne jednoduchým hľadaním životnej družky pre tak trochu namysleného vojvodu, skomplikuje sa cestou do Paríža a nakoniec všetko dobre dopadne a vyrieši sa to v poslednej kapitole. Skutočne niečo, čo vám prispeje k poobedňajšiemu oddychu za chmúrnych jarných dní, tak ako to bolo u mňa.  Hlavná postava Phoebe je klasicky silnou hrdinkou s názorom a predstavou, že na to, aby bola úspešná a sebestačná, muža naozaj nepotrebuje. Vo svojej podstate má pravdu, ale len dovtedy, kým sa nezamiluje a uvedomuje si, že napriek peniazom, ktoré si dokáže sama zaobstarať, nebude bez neh

Za nedokonalosti pleti, s ktorými denne bojuje hádam každá žena, si vo väčšine prípadov môžeme samy. Nesprávna životospráva, stres v práci, nedostatočné odlíčenie sa a v neposlednom rade starosti osobného charakteru. A čo už zamestnáva myseľ nežného pohlavia viac ako láska???  Rae, Quinn a Val ponúkajú čitateľkám tri rôzne pohľady na dnešnú ženu. Je veľmi zaujímavé, ako priateľstvo týchto rozlične žijúcich bytostí mohlo pretrvať tak dlho. Vidíme tu "single lady", ktorá si prešla rozvodom a sklamaniami, napriek tomu na mužov úplne nezanevrela, stále chodí na rande a verí v lásku. Ďalšia protagonistka je matka na plný úväzok, manželka a žena v domácnosti, no vydávala sa mladá a túži ešte niečo zažiť veriac, že tento stav nemôže byť končený. No a tretia má pred svadbou, no sklamania, ktoré zažila v minulosti ju nútia k ostražitosti a myslím si, že sa bojí tak veľkého záväzku, akým je manželstvo. Je teda len otázkou času, kedy medzi nimi vzniknú nezhody. Nie som si cel

Posledné dni pred smrťou nútia človeka premýšľať nad tým, čo sa mu v živote podarilo, čo zanedbal, akých ľudí stretol a či necháva niečo alebo niekoho na tomto svete. Bilancujeme svoj život zo všetkých strán a osobne dúfam, že až príde môj čas a budem mať priestor na to, aby som si zosumarizovala svoje konanie, nebudem sklamaná sama zo seba a budem si môcť povedať, že som žila dobrý život.  Mária Antoinetta mala toho času na premýšľanie oveľa viac. Preto aj ten názor. Slovo spoveď znamená zdôverenie sa niekomu. Odsúdenému človeku sa dáva táto možnosť pred smrťou, aby sa zmieril s bohom, v ktorého verí a dostal sa tak na druhý svet s čistým svedomím. Ako čitateľka som mala možnosť nazrieť do tohoto intímneho aktu takej slávnej kráľovnej, akou bola ona.  Dej sa v podstate točil len okolo nevyhnutného konca, ktorý čakal na kráľovský pár. Napriek snahe a pokusom sa im nepodarilo utiecť a zachrániť si život. Boli väznení v Paríži a za ten čas si toho prežili naozaj veľa a to nie len ak